Declined Stories 3 (časť 2.)

Išli sme sa prejsť do Starého mesta. Prvý som prehovoril ja.

“Vieš, Sofia. Vždy som sa ťa chcel opýtať jednu vec. Smiem?”

“No skús.” Ruky mala založené vo vreckách. Hlavu mierne sklonenú a vlasy rozpustené.

“Prvú noc, keď sme boli spolu. Prečo si sa mi vtedy zverila so svojimi problémami a rozplakala sa mi na ramene? Veď si ma vôbec nepoznala...” (V pôvodnej verzii Holdena bolo, že prvá noc skončí tak, že sa Sofia rozplače a Holden ju utíši. Nakoniec som sa rozhodol zo Sofie urobiť silnejšiu ženu. Snáď sa nikto nehnevá. Pozn. autora)

Zhlboka sa nadýchla a neodpovedala mi. Aspoň nie hneď. Videl som na nej, že očakávala presne túto otázku. Možno aj zvažovala, že by na ňu využila právo veta. Ale pravdepodobne by to nebolo to najsprávnejšie.

Nachádzali sme sa práve na Rybom trhu. Uličky vyzerali viac prívetivo ako inokedy. Vonku bolo príjemne teplo a veľmi sme si to užívali.

“Neviem si presne spomenúť na všetky svoje pocity. Bolo ich veľa. Ale jeden prevážil všetky ostatné. Dôvera. Verila som, že keď sa ti zverím, tak ma podržíš. Nikdy som to neurobila pred cudzími ľuďmi. Neukazujem svoje slabé stránky. Ale tebe som dôverovala. Vtedy.”