Kňaz s veľkým orlým nosom stál pred oltárom chrbtom k Lene a Dušanovi, jej krstnému otcovi. Príslovie „Mrmlať si popod nos“ u neho naberalo úplne nový rozmer, keď chrlil náboženské formulky. Kúsok za nimi stála Ksenija, jej sestra Milica, ich mama, teta, babka ich tety a ďalšia geriatrická rodina. Poprosili ma, aby som robil fotografa, čo som náležite využil, aby som mohol detailne sledovať prvý pravoslávny krst, aký som kedy videl.
Jedna fotka celej rodinky. Detail Ksenije so sestrou. Záber ako Lena znudene pozerá pred seba a naváža sa dopredu a dozadu. Cvak. Ďalšia ako Dušan vedľa nej zamyslene stojí a určite premýšľa nad klubmi v Španielsku, z ktorých sa nedávno vrátil. Vzápätí sa kňaz otočil, vytiahol veľký zlatý, asi dvadsaťpäť centimetrový, kríž a začal ním mávať Lene pred nosom. Potom do druhej ruky chytil kadidlo, ktoré mu pripravil kostolník. Obiehal okolo oltára ako družica, Lena s Dušanom chodili za ním a celé mi to pripomínalo pokus o vyháňanie diabla.
Spieval náboženské piesne, niekedy hlasnejšie, niekedy tichšie, do toho mával svojim krížom, aby vzápätí zamával kadidlom, ktoré okamžite všetko zahalilo hustým štipľavým dymom. Cvak. Keď prestal, položil svoje inštrumenty na stôl, zobral do ruky mazľavú zelenkastú hmotu, a pomazal Lene čelo, zápästia a členky. Stále pri tom spieval alebo niečo mrmlal v jazyku, o ktorom som neskôr zistil, že nebola ani srbčina. Potom ju zobral k veľkej kamennej mise s vodou, kam jej dva razy namočil hlavu. Podal jej froté uterák, aby sa utrela.
Posledným úkonom bolo odstrihnutie pramienku vlasov malými ružovými nožničkami, ich posvätenie a vloženie majiteľke do ruky. Lena sa začudovane pozrela na pramienok svojich vlasov, ktoré ešte pred chvíľou zdobili jej účes. Cvak. Posledná fotografia a odložil som fotoaparát.
Nasledovalo zapísanie do matriky. Meno, priezvisko, rok narodenia... Potiaľ siahali moje znalosti srbčiny. Potom sa kňaz pýtal čosi ďalej a Milica odpovedala. Zrazu sa na ňu pozrel a začal s monológom, o ktorom kebyže viem, že bude trvať desať minút, našiel by som si miesto na sedenie. Milica iba prikyvovala a usmievala sa. Mal som dojem, ako keby ho ani nepočúvala. Nakoniec skončil, zavrel matriku a vyšli sme von na denné svetlo. Ksenija hneď vysvetľovala:
„Pýtal sa na Milicine povolanie. Povedala, že učí fyziku, tak sa jej kňaz snažil vysvetliť, že aj Einstein bol veriaci a hneď na to spomenul ďalších fyzikov, ktorí boli veriaci a na to naviazal teóriu relativity. Nevedel však, že moja sestra bude čoskoro profesorkou fyziky. A že učí špeciálnu teóriu relativity a kvantovú mechaniku.“
Keď sme sa párkrát odfotili, Ksenijina mama ku mne prišla a niečo mi povedala po srbsky. Bezmocne som sa pozrel na Kseniju, ktorá s úsmevom preložila jej slová:
„Mama ťa pozýva na slávnostný obed. Nemáš sa čoho báť. Potom po oficiálnej časti pôjdeme večer do mesta a zoznámim ťa s mojimi kamarátkami. Ak sa ti páčila Tatjana, tieto sa ti budú páčiť ešte viac.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára