Zrodenie Venuše

Mala fakt peknú zbierku komixov. Poznala Gaimanovho Sandmana aj Moorových Watchmenov. Ale jej srdcovka bol (pre mňa) úplne neznámy komix Dylan Dog. Písal a kreslil ho nejaký Talian, ktorý našiel odbytisko svojich komixov práve v bývalej Juhoslávii. Mala ich všetky. Jednu celú policu komixov o tajnom agentovi vo svete plnom superhrdinov. Dokonca mala aj prvých desať z nich v pôvodnom talianskom vydaní. Keď videla, že sa jej chcem niečo opýtať, hneď pokrútila hlavou. Nevie po taliansky ani slovo. Iba tie komixy chcela mať. 

Mala malý dvojizbový byt, kde bola obývačka spojená s kuchyňou a chodbou. No ani to jej nezabránilo si vlastnoručne vymaľované steny povešať obrazmi jej obľúbeného Novosadského umelca. Jedno z jeho diel je aj jeho moderné poňatie Boticelliho Zrodenia venuše Ako predel medzi obývačkou a kuchyňou bol vysoký barový pult, ktorý mi siahal skoro až po prsia. Zdobili ho úplne náhodne ponaliepané kúsky rozbitého zrkadla. Zobrala ma do druhej izbičky. Na pohovke tam ležala kópia Warholovej Marylin Monroe, lebo ešte nemala čas ho zavesiť na stenu. Zapla svoj Mac, nad ktorým bola polička s postavičkami a všetkými filmami Star Wars. Chcela pustiť nejakú hudbu, "listovala" medzi rôznymi srbskými kapelami, ktoré som nepoznal. Nakoniec ale vybrala toto:

Sedeli sme na jej balkóne a pili červené víno, ktoré vytiahla, keď dopila svoj apple cider a ja svoje pivo. Rozprávali sme sa. Neviem ako dlho sme sa rozprávali, ale bola už tma a polovica fľaše preč, keď zahlásila, že ma chce s niekým zoznámiť. Onedlho prišla štíhla, vysoká, pekná a nepotetovaná bruneta. Tatjana.