Drina

„Drina bez filtera!“ vypýtala mi Ksenija cigerety v trafike. Ak by som bol vedel, že je to také jednoduché, bol by som si ich vypýtal aj sám. Prekvapil som ju výberom „dohánu“, pretože si vždy myslela, že Driny sú cigarety len pre starých dedkov nostalgických za Juhosláviou.

Bola to do istej miery pravda, pretože cigarety bez filtra nefajčil už takmer nikto. Nepýtal by som si tieto cigarety a dokonca by som si nekupoval žiadne vlastné cigarety nebyť staršieho pána, ktorého som spoznal ešte v júli v Novom Sade. Volal sa Zlatko Prokopec a bol to človek, ktorý ako prvý priniesol do bývalého Československa vegetu. 

Poučil ma, že niet lepšieho tabaku, ako toho, ktorý balia práve v meste Niš, na juhu Srbska. Moja kritická myseľ tento výrok nemohla nechať neoverený a tak som si z balíčka jednu vytiahol. Nikdy som nebol fajčiar. Ale keď človek vyskúša Driny bez filtra, ktorých sladkastý a prekvapivo jemný dym sa lenivo povaľuje v ústach, začne reálne uvažovať nad kariérou fajčiara. Zlatko sa tváril, ako keby moja reakcia ani iná nemohla byť a s úsmevom mi ponúkol ďalšiu. 

Ksenija mi podala hnedočervenú krabičku, ktorú som pasoval na prvé cigarety, ktoré som si kedy kúpil za vlastné peniaze. Potom povedala v angličtine: „Chcel by si vidieť moju zbierku komixov?“ Buď to bola tá najlepšia baliaca fráza akú som kedy počul alebo má fakt peknú zbierku komixov.