Pustila mi ruku a kúsok odo mňa odstúpila.„Vieš Holden. Ja ti dôverujem. Ale iba niekedy. Áno, viem. Nie je to normálne medzi priateľmi. Len niekedy sa správaš tak, že neviem, čo si mám o tebe myslieť a to mi vadí.“
Moja sánka pomyselne zaštrngala na mačacími hlavami vydláždenom Rybom trhu. Takže Sofia mi nedôveruje. To je skvelé. To je úplne úžasné. Kde som preboha urobil chybu?
„Ako prosím?“ Zatváril som sa nechápavo. Potreboval som sa uistiť, že to, čo mi práve povedala, neznamená to, čo som si práve pomyslel.
„Ja som vedela, že bude chyba, ti to tak otvorene povedať.“ A vykročila smerom odo mňa. Išla ďalej. Hlavu mala stále sklonenú.
Videl som, že bola smutná. Deprimovaná. A to ma na tom mrzelo asi najviac. Že som si nedokázal získať jej celú dôveru.
Rozbehol som sa za ňou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára