9. decembra 2011

Declined stories 2


V pôvodnom príbehu nezavolal Henry Holdena, aby išli spolu do Trnavy ale kvôli niečomu úplne inému. Prečítajte si, ako som to napísal prvý raz. Keď túto verziu uvidela moja sestra, tak povedala, že to viem napísať lepšie. Som rád, že som upustil od tejto dejovej vetvy a táto skončila iba ako spomienka.

32.

“... ale stojí mi už tri hodiny!” Usmieval sa na mňa a obdivoval svoje mužstvo. Ja som bol nútený ho obdivovať tiež.

“Preboha zakry sa, prosím ťa.” Dal som si ruku pred oči.

Poslušne zobral z vešiaku župan a obliekol si ho. Nemohol som sa ubrániť myšlienke: Čo je to preboha za človeka, ktorý sa musí pochváliť kamarátovi s trojhodinovou erekciou? To je Henry.

“Už som sa s ním pohral dvakrát a on stále stojí. To je fascinujúce!” Tešil sa.

“No dobre. Si skvelý. A teraz mi povedz, čo si si zobral.”

“Nič. Vážne. Čestné pionierske” Postavil sa do pozoru a dal si ruku na srdce. V oblasti panvy mal župan nápadne zdvihnutý.

“Henry. Toto nie je sranda. Čo si si vzal?” Trval som na svojom.

“No dobre. Jednu modrú tabletku.” Sklopil zrak.

“Máš dvadsaťpäť. Načo ti je preboha viagra?” Nechápavo som zakrútil hlavou.

“Človek predsa nikdy nevie, kedy bude potrebovať nejakú podporu.” Odvetil.

“Musím ťa zobrať na pohotovosť. Obleč sa a dávaj si pozor ako sa s tým oháňaš.”


33.

Čakáreň bola plná ako v každej slovenskej nemocnici. Plná ukašľaných, usmrkaných a krvácajúcich ľudí. Sem tam niekto vošiel a vyšiel z ordinácie, ale nevyzeralo to tak, že by sa to malo veľmi pohnúť.

V momente ako okolo prechádzala prvá sestrička sa jej Henry hodil okolo krku. Presviedčal ju, že má príliš veľa krvi v istých partiách, tak nedokáže chodiť. Po chvíľke presviedčania dostal invalidný vozík. Mojou úlohou bolo ho tlačiť.

Kým sme čakali na príjem, vozil som ho po čakárni. Našťastie sa však rýchlo dostal do ambulancie, keďže bol zaradený medzi akútnych pacientov.

“Čo sa vám stalo?” Opýtal sa doktor, ktorý mal práve službu.

“Kamarát má už viac ako tri hodiny erekciu a nechce mu skončiť.” Povedal som.

“A načo má invalidný vozík?” Prekvapene sa ma opýtal.

“To je dlhá história.”

Doktor iba zakrútil hlavou a zavolal na sestričku s tým, že bude potrebovať lokálne anestetikum.

Sestrička prišla rýchlo z vedľajšej miestnosti aj s injekčnou striekačkou.

"Sofia?"

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára