Začali sa množiť otázky, prečo sa hlavný hrdina, celá stránka a všetko volá Holden, Holdenov svet...
Je to podľa hlavnej postavy Sallingerovho románu Kto chytá v žite?
Nevedel som vymyslieť nič lepšie, tak som musel niekoho kopírovať?
Prečo sa nemohol volať nejak pekne slovensky ako sa patrí?
Kto sa pýta, tomu je odpovedané.
Odpoveď je veľmi prozaická. Jedného dňa ma oslovili 2 kamarátky z tanečnej. Prišli ku mne s prekvapeným výrazom na tvári a povedali:
"Peťo, ty si úplný Holden!" A prezývka bola na svete. Len takto. Jednoducho.
Obe boli v maturitnom ročníku a v tom čase čítali, už hore spomínaný, Sallingerov román. A keď ma uvideli, nedokázali si s Holdenom Caulfieldom spojiť inú tvár ako tú moju. Prečo? Neviem. Nie na všetky otázky sú odpovede.
Od toho momentu ma tak volali. Okrem teda ďalších iných prezývok. V momente, keď sme spolu prestali tancovať, už ma tak nikdy nikto neoslovil.
Bolo to asi v druhej polovici januára tohto roku, keď som písal príbeh-poviedku. Tak som to vtedy volal. Hľadal som meno pre svojho hlavného hrdinu. Práve vtedy mi skrsla v hlave myšlienka. Príbeh bol (je a bude) písaný z prvej osoby jednotného čísla. S veľkým množstvom mojich vlastných perspektív, názorov, nápadov, humorom. Nebojím sa priznať, že sa s ním vo veľa veciach stotožňujem. Preto sa hrdina nemohol volať nijak inak.
Nazval som ho Holden.
Je to podľa hlavnej postavy Sallingerovho románu Kto chytá v žite?
Nevedel som vymyslieť nič lepšie, tak som musel niekoho kopírovať?
Prečo sa nemohol volať nejak pekne slovensky ako sa patrí?
Kto sa pýta, tomu je odpovedané.
Odpoveď je veľmi prozaická. Jedného dňa ma oslovili 2 kamarátky z tanečnej. Prišli ku mne s prekvapeným výrazom na tvári a povedali:
"Peťo, ty si úplný Holden!" A prezývka bola na svete. Len takto. Jednoducho.
Obe boli v maturitnom ročníku a v tom čase čítali, už hore spomínaný, Sallingerov román. A keď ma uvideli, nedokázali si s Holdenom Caulfieldom spojiť inú tvár ako tú moju. Prečo? Neviem. Nie na všetky otázky sú odpovede.
Od toho momentu ma tak volali. Okrem teda ďalších iných prezývok. V momente, keď sme spolu prestali tancovať, už ma tak nikdy nikto neoslovil.
Bolo to asi v druhej polovici januára tohto roku, keď som písal príbeh-poviedku. Tak som to vtedy volal. Hľadal som meno pre svojho hlavného hrdinu. Práve vtedy mi skrsla v hlave myšlienka. Príbeh bol (je a bude) písaný z prvej osoby jednotného čísla. S veľkým množstvom mojich vlastných perspektív, názorov, nápadov, humorom. Nebojím sa priznať, že sa s ním vo veľa veciach stotožňujem. Preto sa hrdina nemohol volať nijak inak.
Nazval som ho Holden.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára