Volám sa Holden. James Holden

Posledné dni mávam vražedné sny. Začínam uvažovať, že z Holdena urobím tajného agenta. Čo si o tom myslíte?

Krčím sa pri múre a sledujem ako oheň revolúcie pohltil celú Bratislavu. Skupiny revolucionárov na štvorkolkách jazdia mestom a bojujú s ochrancami zákona. Nečakal som, že ešte počas môjho života zažijem zrútenie tohto systému. Hovorím si v duchu, keď zrazu ucítim dotyk na ramene.

"Kto ste? Identifikujte sa." Policajt sa na mňa pozerá prísnym pohľadom. Pravú ruku má položenú na púzdre so zbraňou.

"Volám sa Holden. James Holden." Priložím mu k hlave samopal a stlačím spúšť.

Keď odtiaľ unikám, netrápim sa nad tým, že som niekoho zabil, ale či ma niekto videl.


Utekám z čínskeho väzenia už niekoľko dní. Viem, že sú mi na stope. Vtom sa mi pošmykne noha a padám do rieky pokrytej hrubou ľadovou vrstvou. Opatrnými pohybmi sa došmýkam ku brehu, kde už na mňa čaká šéf väzenia.

"Milé od vás, že ste sa tu pri nás zastavili, pán Holden." Mám chuť mu rozkopnúť jeho široký úsmev plný pokazených zubov. Ale keď sa ku mne priblížia dvaja muži s úmyslom ma spútať, rýchlym pohybom mu z ramena stiahnem kalašnikov a vystrieľam na svojich nepriateľov celý zásobník.

A oni sa mi iba smejú, ako sa od nich odrážajú gumené projektily.

"Snáď ste nemysleli, že to bude také ľahké. A teraz nevymýšľajte a poďte. Elektrické kreslo vás už čaká s otvorenou náručou..."