Nie všetko, čo napíšem v príbehu o Holdenovi, je dobré. Sú časti, ktoré napíšem a rovno zmažem. Takisto sú aj časti, na ktoré som pyšný, pretože sa ľuďom páčia. A sú aj také, ktoré stoja niekde medzi. Nie sú dosť dobré, aby boli zaradené do príbehu, ani také zlé, aby som mal to srdce ich zmazať. Tu je prvá z nich.
Táto časť bola kedysi druhou časťou. Bola vsunutá medzi prvú a terajšiu druhú. Posúďte sami, či bolo dobré rozhodnutie ju vyradiť.
2.
"Ako si jej čosi také mohol povedať?" Opýtal sa ma kamarát.
"Ako? Jednoduchšie ako si myslíš." Upil som si z piva a druhou rukou som sem a tam posúval svoj mobil po drevenom stole.
"Neviem, kedysi si mi hovoril, ako ju miluješ a podobné sentimentálne hlúposti."
"Veci sa menia, ľudia sa menia. A niekto má tendencie ruinovať všetko pekné."
"Z čoho samozrejme viníš ju." Usmial sa na mňa. Medzi zubami mal kúsok pizze, ktorú sme práve dojedli. Naznačil som mu, kde ho má začať hľadať.
"A mám z toho viniť samého seba? Že ma ona podviedla?" Mierne som zvýšil hlas.
"Skúšal si rozmýšľať niekedy nad tým, že možno dôvod jej podvodu spočíval v tom, že si jej jednoducho prestal niečo dávať?" Veľavýznamne na mňa pozrel. Alebo som si jeho pohľad iba zle vysvetlil.
"Na čo narážaš?" Spozornel som a v ruke som pevnejšie stisol krígeľ.
"Na nič. Ibaže vieš, ako to chodí. Prestaneš s ňou spávať, zbalí si niekoho na sex. Prestaneš sa s ňou rozprávať, nájde si niekoho na pokec. Ženy potrebujú všetok komfort. Inak začnú byť nespokojné. A nespokojná žena..."
"Nespokojná žena je peklo na zemi."
Sklopil som zrak a v hlave som si premietal celý môj vzťah s ňou. Vážne som to bol ja, kto pochybil? Nie. Ťažko. Jednoducho to nebola tá pravá. Možno, že som sa tým iba obhajoval, keď som sa to snažil zahnať tvrdením, že nebola tá pravá.
Mohol som vyjsť z tohto súboja ako morálny víťaz. Prakticky som ním aj bol. Mal som morálne odôvodnenie pre armádu mojich myšlienok, aby sa bez reptania pustili do pustošenia všetkých spomienok, ktoré som s ňou mal.
Bol to koniec. Pozviechal som sa rýchlo.
Prišiel čas zahájiť znovu lov.
Niesom si dvakrát istý, či bolo dobré túto časť vyradiť, pretože v skutočnosti má čo ponuknut :)
OdpovedaťOdstrániťViete, zážitok z čítania umocňuje pocit, ked sa s nim čitatel stotoznuje. A ruku na srdce, kto podobnu situáciu po rozchode nezazil, kedy si kladol otazky typu "Kde sa stala chyba? Keby to mala byt ta prava, preco som ju tak rychlo upustil z mysle?" a podobne :))
Clovek začne dokonca aj napäto očakávat, ako sa zachova v tejto situacií hlavný predstavitel. Pretože si rád porovná svoje životné skusenosti s riešením tohto mladíka :) Tod moj nazor.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťDakujeme pekne za nazor. Urcite to stoji za zvazenie, ci tato cast mala alebo nemala co robit v pribehu ako takom. Tak ci tak, mal si a aj ostatni budu mat moznost si ju precitat takto, mimo vyberu.
OdpovedaťOdstrániťPevne verim, ze uz ked konecne bude pribeh pripraveny byt publikovany pravidelne, bude mat co ponuknut pre co najvacsie spektrum citatelov. Kym vsak este pripraveny nie je, dufam, ze sa aspon budu pacit prispevky na blogu.
Peter Nagy - autor