24. júla 2011

Holden

4.

Pri východe z baru stála bruneta. V dokonalej póze, ktorú musela nacvičovať večnosť, sledovala môj pád a fajčila. Nefajčila ako notorický fajčiar. Skôr ako niekto, kto si iba mal chuť zapáliť a zároveň pri tom vyzerať dobre.

"Ty tu čakáš na mňa?" Opýtal som sa, zatiaľ čo som sa oprašoval.

"Nuž," povzdychla si, vyfúkla dym, pustila na zem dofajčenú cigaretu a úhľadne ju zašliapla, "vyzerá to tak."

Podišiel som k nej, aby som si ju mohol konečne pozrieť zblízka. Mohla mať asi meter sedemdesiatpäť. Bola štíhla. Úzky pás mala zdôraznený širokým opaskom. Mala na sebe zelený top s výstrihom, pod ktorým sa rysoval pár pŕs. Inteligentné hnedé oči dokonale ladili s jej oblečením.

Prehrabol som si vlasy a tentoraz som si povzdychol ja. Stretol som svoju vysnívanú ženu. Tu, teraz a ožratý ako prasa. Stavím sa, že po intelektuálnej stránke bude presne taká, ako som si ju vždy predstavoval.

Schválne som sa opýtal kontrolnú otázku: "Tak čo, ideme k tebe?" Vytasil som môj americký úsmev číslo dva. Menej úchylný, no o nič menej účinný.

Odvetila: "Samozrejme."

Áno, bola to moja vysnívaná žena.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára