23. júla 2011

Holden

1.

Zabila ma. Doslova a do písmena ma zabila. Bola to obyčajná rana z milosti, ktorú som určite nečakal.

"Bolo mi s tebou strašne fajn, Holden. Budem rada, ak zostaneme kamaráti."

Pokrytecky sa na mňa usmiala, ako keby som nevedel, že spávala s iným. Čo som čakal? Nečakal som, že to bude úžasné. Ani, že bude pre mňa tá pravá. A možno... možno som ani nedúfal, že mi bude verná. Mohol som byť tak naivný? Mohol. Pravdaže mohol.


Teraz tu stála predo mnou, prešľapovala z jednej nohy na druhú a nenápadne z vrecka vyťahovala mobil, aby mohla kontrolovať čas. Určite sa s ním mala stretnúť. Iba musela vyriešiť takúto malú nepríjemnosť. Mňa.
 Pozrel som sa do jej krásnych modrých neverných očí, pousmial sa na ňu a povedal som:

"Jebať." Dal som jej pusu na líčko a odkráčal som.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára